Pekár a či lekár?

Matej Pekař študuje prvý rok na Masarykovej univerzite v Brne na lekárskej fakulte. Začiatkom februára sa prišiel pozrieť na svoju bývalú školu a porozprávať, ako sa mu vodí.

Najprv niekoľko faktov

Masarykova univerzita vznikla v roku 1919 a je pomenovaná podľa prvého Československého prezidenta Tomáša Gariguea Masaryka. Študuje na nej okolo 4500 študentov z čoho Slováci tvoria tretinu až polovicu. Na tejto vysokej škole prebiehajú rôzne výskumy a študenti sa môžu s liečebnými a operačnými postupmi oboznámiť v dvoch fakultných nemocniciach. Na tejto univerzite dokonale fungujú informačné systémy, namiesto papierových prihlášok uprednostňujú elektronické (pozri ).
Všetko o ubytovaní a stravovacích zariadeniach môžete nájsť na stránke http://www.skm.muni.cz

Učenie – mučenie

„Štúdium medicíny je ťažké nie preto, že by ste sa museli veľa učiť, ale preto, že to trvá niekedy aj desať rokov, kým z vás niečo je.“ Hovorí Matej. Na prijímacích skúškach bolo 120 otázok. Po 40 otázok z chémie, fyziky a biológie. Podľa Mateja je najťažší systém rastlín. No a ak nespravíte príjímačky, môžete si zaplatiť celoživotné štúdium. Jeho cena sa pohybuje okolo 100000 korún (toľko dostane univerzita od štátu za študenta, ktorého príme). Ak zvládnete v prvom roku všetky skúšky, pokračujete v štúdiu ďalej.
– No a aké boli začiatky?
„Prvý týždeň je taký rozbehový, každý vám povie, čo bude od vás čakať. No a druhý týždeň som sa učil fakt veľa, ale dá sa povedať, že pred tým som sa neučil vôbec, lebo za ten týždeň som sa naučil toľko, čo na maturitu. Väčšina
ľudí hovorí, že keď sa dostanete na lekársku fakultu, tak prestanete žiť. To nie je pravda, netreba to vôbec brať tak tragicky.“
Študenti Masarykovej univerzity majú rok povinnú telesnú výchovu (turistika, futbal, plážový volejbal…) a rok angličtinu, pričom sa jedná o takzvanú „medical english“, čiže málo gramatiky, zato dosť slovíčok z oblasti medicíny.
Čeština nie je problém, stačí, že rozumiete česky, hovoriť môžete po slovensky. Matej sa raz pokúšal na skúške odpovedať po česky, ale nakoniec zistil, že sa viac sústredí na samotný jazyk ako na to, čo hovorí.
„Najťažšia je spánková kosť. V tejto kosti je deväť kanálikov, ktoré treba vedieť pomenovať a povedať, čo cez ne vedie no a je to to najhoršie, čo vás za prvý semester čaká.“ Tu sa ukazuje, že Matej svoje vedomosti uplatňuje, kde sa len dá. Deň pred tým tretiakom a septime prednášal o využití ultrazvuku v medicíne. Ako si dokáže toto všetko vôbec zapamätať?
„Raz nám profesor anatómie povedal: „Koľko sa tak denne budete učiť anatómiu? Ak budete najlepší, tak to vydržíte pätnásť minút. Učte sa štyri hodiny, ale vždy si spravte takú prestávku.“ A fakt je to tak, že učím sa pätnásť minút, potom sa idem prebehnúť alebo vysypať smeti. A ešte nám radil, že nemáme čítať detektívku, lebo potom zostaneme pri tej detektívke, lebo je to zaujímavejšie.“
Študenti lekárskej fakulty Masarykovej univerzity majú v medicíne široké uplatnenie. Môžu sa vyprofilovať na doktorov rôzneho druhu, alebo zostanú učiť na univerzite, prípadne budú robiť výskumy v laboratóriách.
– Ako funguje systém skúšok?
„Ak nespravím skúšku, mám opravný termín. Ak ju nespravím ani v opravnom termíne, tak sa mi skúška posúva do ďalšieho semestra. Takýchto opravných termínov je asi šesť a musíte si ich žiadať od dekana. Ak tú skúšku znova nespravíte, tak idete do medziročníka, kde máte tri pokusy na tú istú skúšku. V semestri si nemusíte zapisovať všetky predmety. Len potom sa vám to rozdelí na viac rokov. My máme sedem rokov štúdia, ktoré hradí štát, ostatné si musí človek doplatiť sám. Takže väčšina ľudí odtiaľ odíde, lebo ich to omrzí, povedia si, že už stačilo.“
Pri týchto slovách sa mi vynára text piesne od Roba Grigorova „V živote sa musíš skúšať sám…“ Všetky poučky o tom, ako sa učiť sú asi zbytočné, nakoľko je to dosť individuálne, ale predsa prikladám Matejov návod:
„všetko je to o lenivosti. Keď sa človeku nechce a nebaví ho to, tak na to kašle. Ale ak ho to baví – a mňa to baví – tým pádom sa to chcem učiť. To je ako keď sa niekto chce naučiť lyžovať. Aj keď stále padá, tak sa za dva tri týždne naučí lyžovať. Na prvé prečítanie nemáte ani šajnu o čom to je, na druhé prečítanie vám to tak príde, na tretie už aj niečo chápete no a na štvrté sa to už učíte.“

Humor je najlepší liek

Týmto heslom sa riadia nie len študenti, ale aj profesori či iný pracovníci.
„Máme tu kostiareň, tam sa dajú požičať kosti. Prídeš, povieš, že si prosíš kosť, a oni ti ju požičajú a môžeš ju študovať. Sú tam dvaja takí, čo to tam požičiavajú. A jeden z nich je veľmi vtipný, lebo keď prídeš a povieš, že si prosíš hornú končatinu, tak on ti odpovie „viete, zostali už len kosti.“ A raz tam prišlo jedno dievča a prosilo si od neho ruku. A on na to: „To ako moju ruku? no viete, to obnáša istú právnu zodpovednosť.“
Výroky niektorých tamojších profesorov by mohli potenciálnych študentov odradiť: „ja viem, je toho veľa… ale nemali ste sem chodiť. Bude už len horšie.“ Alebo „Už len tri krát sa vyspíte a budú Vianoce.“

Je skoro päť hodín, školník nás takmer zamkol a my sme ešte neskončili. Matejovo rozprávanie bolo naozaj dlhé (asi ako tento článok) ale aj pútavé. Medzi dverami nám ešte rozpovie historku z jednej skúšky:
„Na chémii sa profesor pýtal jedného študenta, ako sa rozdeľujú cukry. A študent odpovedal: No… kockový, práškový, kryštálový.“

Ondrej Rosík (3. A)